Obvykle si na obed nekupujem žiadne hotové či varené jedlá, ani si nič nevarím. Vystačia mi orechy, Wellness Bar, parenica, korbáčiky, sladká smotana, horká čokoláda (85% a viac) alebo mini-sušené salámky. Niekedy len jedno z toho, inokedy kombinácia dvoch či troch. Bol piatok a ja som dostal trochu chuť na niečo iné. Nebolo to nič konkrétne, proste niečo varné a chutiace inak než to, čo jem 90% objemu času.

Vybrať si v Prahe reštauráciu s rozvozom nie je vôbec žiadny problém - sú ich stovky. No kvalita jedál ktoré produkujú je nie vždy moc dobrá. Pri výbere jedla som mal 3 kritériá:

  1. rozumná cena (jedlo + rozvoz): nechcel som za obed, ktorý som vyložene nepotreboval (poistku vo forme Wellness Baru som mal), minúť niekoľko sto korún.
  2. chuť: no povedzme si to na rovinu... človek častokrát kúpi aj hovno, keď je zabalené v peknom obale. Čo je teda veľmi častý prípad, keď objednávaš jedlo z rozvozu a z reštaurácie ktorú nepoznáš. Jedlo môže byť mimoriadne kvalitné, z bio surovín, no chuťovo to môže byť nie zrovna veľký gastronomický zážitok.
  3. kvalita: jedlo síce môže byť extra chutné, no jeho kvalita či kvalita vstupných surovín nie je moc dobrá. Rovnako to platí aj z pohľadu na nutričnú hodnotu jedla, čo bolo pri mojom výbere veľmi dôležité.

Nutno dodať, že časy, kedy som objednával jedlá z reštaurácií z rozvozu relatívne často sú už dávno preč. Dôvody opakovať nejdem, lebo sú rovnaké ako tie ktoré som napísal vyššie, teda: cena (i keď tú som občas moc neriešil), chuť + kvalita (kameň úrazu 99% reštaurácií ktoré robia rozvoz).

Čo som si nakoniec vybral

Rozhodol som sa nakoniec pre thajskú kuchyňu, na úkor toho, že skonzumujem o niečo viac sacharidov (lepšie povedané mega dávku sacharidov, v porovnaní s tým, čo je u mňa štandard), výmenou za chutné a kvalitné jedlo.

Nemôžeš byť v živote 100% striktný a ísť si 99 alebo až 100% času svoju striktnú líniu z ktorej sa nevychýliš ani za nič. Ak 90% svojho času dodržiavaš svoje vysoké štandardy (záleží aké vysoké štandardy máš! je rozdiel, či 90% času sa stravuješ low-carb / keto / whole30 a pravidelne tvrdo trénuješ, alebo 90% svojho času ješ high-carb, kedy skonzumuješ 150g sacharidov denne a viac, konzumuješ množstvo lepku, pšenice a takmer sa nehýbeš, alebo tvoj pohyb či tréning nie je optimálny), tých 10% kedy spravíš niečo inak ti reálne neublíži.

Aby som sa vrátil k môjmu piatkovému obedu :) Vybral som si Pad Woon Sen Nua, čo sú sklenené rezance s hovädzím mäsom, z relatívne kvalitnej reštaurácie kde varia chutné thajské jedlá z čerstvých a kvalitných surovín za cenu bežných "hotoviek" či "obedového meníčka".

O tom, že to bolo výborné a skvelo ochutené sa rozpisovať nejdem. Bola to taká štandardná porcia 300-350g, teda sacharidová nálož brutálna. V ten moment kedy som to jedol ma to zasýtilo brutálne a trochu som zápasil s tým, aby som to dojedol. No prekvapenie (a možno ani tak nie?) prišlo zhruba za hodinu a pol / dve hodiny. Začínal som byť hladný! Po dvoch hodinách po tom, ako som zjedol cca 300g obed, kedy som ho už takmer nevládal dojsť, nastúpil znovu hlad!

Nie je kalória ako kalória - alebo prečo je tuk tvoj najlepší spoločník

Túto moju skúsenosť môžem považovať aj za taký neplánovaný experiment, ktorého výsledkom je, že sa mi znova potvrdilo to, že sacharidy sú "vysoko horľavé a nestále palivo" pre telo.

Moj štandardný obed má z hľadiska gramáže medzi 80 - 150g, pričom 80% a viac z toho sú tuky, ten zvyšok bielkoviny + sacharidy, pričom sacharidov je minoritný podiel (reálne pár gramov, +- 8g). Z takéhoto jedla som nasýtený niekoľko dlhých hodín - moje prvé jedlo ktoré konzumujem po takomto obede je až večera, medzi 19-20hod. Je to teda cca 7-8 hodín kedy nepotrebujem konzumovať ďalšie jedlo (ani snack), nepociťujem hlad a ešte zvládnem silový tréning.

V porovnaní s piatkovým obedom, kedy som zjedol cca 300-350g porciu prevažne sacharidov, kedy som vydržal byť nasýtený 2 hodiny.

A práve preto, nie je kalória ako kalória! Nie je 800kcal prijatých z tukov rovnakých ako 800kcal prijatých zo sacharidov. Nie je to jedno z pohľadu toho, ako dlho vydržíš byť nasýtený, ale predovšetkým z metabolickej a inzulínovej odozvy tvojho tela.

Voľba je na tebe. U mňa je jasná! Zostávam pri svojom low-carb / keto životnom štýle. Vyhovuje mi, že nie som otrokom vlastného tela, že nepotrebujem rozmýšľať nad jedlom každé dve hodiny, že nemám problém so sústredením dlhé hodiny, kedy nepotrebujem prijať žiadne kalórie. Vyhovuje mi, že nemusím riešiť čo na raňajky, čo na obed, čo na desiatu, olovrant. Vyhovuje mi, že nepoznám pocity vlčieho hladu a mentálne hmly.

Aby som túto moju skúsenosť uzavrel... po tých dvoch hodinách ako nastúpil hlad som sa držal zásady "hlad je tvoja najväčšia istota" a teda, až do večera som už nekonzumoval nič. Malo to svoj logický a terapeutický účinok, kedy telo malo dostatok priestoru na spálenie prebytočných kalórií prijatých zo sacharidového obeda a tiež dostatok času na ustálenie glykémie. Večera bola tiež prispôsobená tomuto obedovému "zážitku", kedy som si dal cca polovičnú porciu než obvykle, zloženú čisto z tukov a bielkovín.