Ďalšou zastávkou na našej "španielskej ceste" bola Cartagena. Z Alicante nie úplne po ceste v smere do konečnej destinácie - Barcelona, práve naopak, no bol to zaujímavý zážitok a som rád, že sme tam boli.


Príchod do Cartageny

Z Alicante sme do Cartageny cestovali vlakom. Najrýchlejšia cesta bola dopravcom Renfe, cesta štandardne trvá okolo 3 hodín, tá naša trvala o hodinu viac, lebo sme meškali. Lístok pre dvoch stál myslím okolo 40€. Vlaky sú relatívne moderné, klimatizované a s občerstvením (platba je možná v hotovosti aj kartou).

Popravde, o Cartagene som toho moc nevedel. Nedíval som sa moc aké veľké mesto to je (poďla wiki asi 250 000 obyvateľov) ani žiadne ďalšie bližšie informácie. O to vačšie prekvapenie to nakoniec bolo.

V Cartagene sme bývali cez Airbnb (v celej Cartagene je jediný hotel! To som však nevedel, i keď tušil že tam bude háčik, lebo na Bookingu som nenašiel hotel žiadny, len apartmány) a s paní u ktorej sme bývali sme boli dohodnutí, že pre nás príde na stanicu. Komunikácia na Airbnb prebiehala anglicko-španielsky. Ja anglicky, ona španielsky. Vďaka za Google Translator :)

Po príchode nás Elena čakala hneď pri východe z nástupišťa. Neviem ako nás spoznala, ale zrejme má dobrú pameť na tváre a dokázala ma spoznať podľa profilovky ktorú mám na Airbnb. Ako som čakal a obával sa, Elena nevedela anglicky ani... ani nič. Veľmi sa snažila, celou cestou autom zo stanice do jej bytu (asi 5min) rozprávala, ukazovala no... bol to taký obraz bez zvuku :) Niečo sme si domysleli, no vačšinou sme len prikyvovali a keď sa usmievala ona, usmievali sme sa aj my :)) Bolo to vtipné. Ešte vtipnejšie bolo, keď sme dorazili do bytu (čo bol tiež zážitok s tým ako sa snažila zaparkovať v podzemnej garáži - už som mal vážne obavy že niečo zroluje... no podarilo sa. Myslím, že sama Elena nevedela ako.) a snažila sa nám vysvetliť nejaké veci a ukázať kde čo je. Opať, vďaka za Google Translator a za to, že má aj audio preklad :) Trvalo to asi pol hodinu kedy sa nám horlivo snažila niečo ukazovať a vysvetľovať. Myslím, že veľkú časť toho tvorili pokyny ako funguje teplá voda a kúrenie. Čo v konečnom dosledku dopadlo tak, že sme boli bez teplej vody, lebo zrejme sme jej jasným a zreteľným španielským inštrukciám úplne nepochopili. Na toto bol aj google krátky...

Čo je zaujímavé, všimol som si to v Cartagene a potom aj v Barcelone, šoféri tú často jazdia na veľmi nízkych prevodových stupňoch. Napr. v Cartagene, Elena šla celou cestou na jednotke alebo na dvojke. Taxikár v Barce šiel vetšinu času na trojke, dokonca aj na diaľnici pri ceste na letisko šiel na trojke, potom na chvíľu preradil do štvorky a znova trojočka.

Do Cartageny sme dorazili večer (v pláne bolo ísť neskorším vlakom, s príchodom okolo 23:30, no šli sme nakoniec z Alicante skor), okolo 21-21:30. Elenin byt je takmer v historickom centre. Vlastne, nie takmer, prakticky v centre je. Stačilo zájsť za roh, prejsť asi 100m uličkou a boli sme v centre. Keďže sme takmer celý deň nič nejedli (nie chyba, ale vlastnosť :) ), zamierili sme rovno sa niekde najesť (večer je z tohto pohľadu obecne moja obľúbená časť dňa). V uliciach bolo plno ľudí, reštaurácie tiež boli relatívne plné. Náhodou sme však natrafili na zvonku a na prvý pohľad prázdnu "American style" reštauráciu. Bolo rozhodnuté! Na naše prekvapenie, zas tak prázdna nebola, vlastne, mali sme šťastie na posledný voľný stol :)

Ponuka z menu neskutočná, no na prvý dojem a obrázky sa moc spoliehať nedá. Už X krát som sa takto sklamal v roznych, aj drahých, reštauráciách. Rozhodli sme sa nakoniec pre full-rack pečených rebier s BBQ marinádou a tanier Nachos. GOSH! To bolo snáď to najlepšie čo som kedy v reštaurácií jedol. Nachos s kvantom roztopeného a zapečeného syra, neskutočne chutné guakamole a tie rebrá... Ako sme sa zhodli, tak dobré rebrá a nachos si už asi nikde a možno nikdy nedáme. Cena za tie dve obrovské "share" porcie príjemných 20€, obsluha skvelá, milá a priateľská. Veľmi úspešné završenie dňa. Alebo možno nie až tak úplne...

Prvé dojmy

Spomínaš si, ako som písal o vetrisku a slniečku v Alicante? Večer začali prichádzať prvé následky ktoré sa potom naplno rozvinuli v noci a ďalší deň. A pretrvávali až do príchodu domov a ešte pár dní potom.

Vďaka tomu vetrisku sme si vobec neuvedomili, že vonku páli slniečko. Svietilo od rána, vkuse a dosť silno. Výsledkom čoho bolo to, že sme celkom solídne zhoreli. Mne hlavne ruky, lebo som mal krátky rukáv a krk odzadu. Tam kde mi ho nezakrývalo tričko.

No a práve večer, po príchode do Cartageny a následne v noci to bolo veľmi kruté... Ruky pálili na dotyk, krk pálil na dotyk, nemohol som spať, pri každom pokuse o otočenie či pohyb som bol hore, nezniesol som žiadny dotyk. Moja prvá cesta ráno bola hľadať lekáreň či obchod (aj v bežných potravinách majú občas drogériu a opaľováky), pre "prvú pomoc". Našťastie vďaka polohe ubytovanie v centre to nebol problém a cestou z potravín som našiel lekáreň po ceste. Teta lekárnička našťastie vedela anglicky celkom solídne (v porovnaní s inými miestami), dostal som ochranný krém proti spáleniu a chladivé telové mlieko po opaľovaní, dokopy s 20% zľavou za "príjemných" 40€ (deal dňa...) :)


Po raňajkách a veľmi bolestivom namazaní sa sme vyšli von. Vyzeralo to na pekný a slnečný deň, a preto som vzal vestu, po krk zapnutú aby mi golier zakrýval spálený krk a košeľu s dlhým rukávom. A tie pohľady okoloidúcich som sa snažil ignorovať :) No ani napriek tejto snahe o ochranu pred slnkom to nebola moc výhra. Pálil ma každý jeden dotyk a pohyb... Aj v tejto situácií sa ukázalo ako veľmi výhodné, že sme bývali hneď v centre. Konkrétne pre to, lebo v priebehu dňa sme sa asi 3 či 4 krát mohli vrátiť "domov" a ja som sa mohol znova ponatierať.

Každopádne, poďme spať ku Cartagene ako takej. Denný plán na Cartagenu nebol moc dlhý a vyčerpať ho bolo jednoduché. Vďaka tomu, že sme bývali v centre prešli sme sa dlhou pešou zonou, samým srdcom Cartageny až ku prístavu, ktorý by sa dal považovať za klenot celej Cartageny, no k nemu až neskor.


Historické centrum má svoje kúzlo, ani nie tak veľmi architektúrou (i keď je tu niekoľko pokladov a klenotov typickej španielskej architektúry) alebo ponukou (reštaurácie, obchody, kaviarne / tapasérie), skor atmosférou. Je tam veľmi cítiť španielska historia, je veľmi cítiť že Cartagena je prímorské mesto s veľkým prístavom a dlhoročnou historiou. Možno to bude znieť komicky či trápne, niekedy som však mal pocit ako keby som sa vrátil v čase, pár sto rokov do minulosti, do čias Kolumbusa, pirátov a kolonizácie vzdialených krajín :)

Čo je takým najvačším lákadlom Cartageny si netrúfam povedať. V Cartagene je podmorské múzeum, ktoré však bolo zatvorené a celkovo okolie vyzeralo byť dosť opustené, ďalším je rímske koloseum, ktoré sme... nestihli, i keď to može vyznieť tragikomicky, no... zaplatiť vstupné sme sa rozhodli asi hodinu pred zatvorením, na čo nám pani pri okienku naznačila, že sa to už neoplatí. Vstup do kolosea je priamo z historického centra, hneď na jeho začiatku, kúsok od pametníka Plaza de los Héroes de Cavite, oproti budove radnice kúsok od prístavu. Tradične, nad mestom Castillo de la Concepción (chceli sme sa ísť pozrieť no trochu nás odradila štvrť, ktorou viedla cesta tak sme sa vrátili. Nad centrom, vedľa colosea sú zvyšky katedrály Santa María, ktoré sú ľahko prístupné, kde toho však okrem pár lavičiek a zvyškov múrov nenájdeš.

Prístav a kúsok historie

Prístav Cartageny má bohatú historiu a je to taký malý klenot v Cartagene. Na prvý pohľad nijak extra veľký no kotvia v ňom okrem malých plachetníc a člnov aj obrovské zaoceánske lode so stovkami ľudí na palube. Zrovna jedna taká tam kotvila keď sme boli v Cartagene aj my. Vstup bol podmienený vždy kontrolou na "vrátnici" (niečo ako colnica).

Jedným z TOP z Cartageny zážitkov bol mini-výlet loďou. Okrem samotnej plavby (cca 30min) pozdlž pobrežia (je to také U-čko) bol super aj výklad. Vnímal som síce asi len 40%, ale aj to bolo zaujimavé :) Potom som sa už len kochal skalnatými útesmi a vyvýšeninami, loďami, a celkovo plavbou (a zase ten vietor...).

Pobrežie Cartageny je lemované skalami v ktorom sú vraj vyhlbené tunely a chodby. Tie slúžili pri obrane mesta a prístavu samotného. Prístav Cartageny má doležité postavenie aj v armáde. Dodnes je miestom kde kotvia lode španielskej armády (námorníctvo). Doležitosť prístavu v Cartagene dokladá aj to, že sa tu vyrábajú obrovské a luxusné lode.

Rolu Cartageny ako miesta doležitého v otázkach obrany a armády dokladá aj vojenské múzeum. V minulosti bola v Cartagene tiež vaznica, dnes je súčasťou miestnej univerzity (aký paradox :] ) .

Záver

Cartagena je z turistického pohľadu relatívne malá a po pár hodinách sme v podstate nemali čo robiť. Historické centrum sme si prešli hore-dole, krížom krážom niekoľko krát. Mali sme šťastie na modnu prehliadku priamo v uliciach centra i sprievod hudobníkov hrajúcich na gajdy. Okúsili sme aj bočné ulice mimo centra a tam to už bolo o niečo viac zaujímavé, kedy sa znovu ukázal ten kultúrny a spoločenský rozdiel. Kontrast medzi centrom, kde chodia či už turisti alebo aj domáci (to bolo tiež veľmi pekné, kedy domáci, starší, mladší, rodiny s deťmi proste vyrazia večer do mesta, do centra, prejsť sa, sadnúť si na jedlo, na zmrzlinu a sú von, medzi ľuďmi a nie doma pri TV alebo počítačoch, ako sme na to zvyknutí u nás. To centrum žilo, bolo tam viac domácich než "cezpoľných") a na druhej strane malých, ošumelých niekedy špinavých uličiek, polorozpadnutých budov a domov, kedy si človek pripadá ako niuekde v Kolumbií či inde, kde by mal človek strach chodiť sám za tmy.

Cartagena nie je moc turisticky vyhľadávané miesto a je to tam vidieť a cítiť. V uliciach stretneš zopár "turistov", skupinky niekedy aj so sprievodcom ale myslím, že sú to len takí návštevníci čo prídu pozrieť na pár hodín Coloseum, prístav, centrum a idú ďalej (ono vlastne zrejme by ani nemali kde spať keďže je tam jediný hotel). Oveľa viac ľudí v centre stretneš práve domácich.


Som veľmi rád že sme do Cartageny šli. Je to skvelé spoznať takéto miesto. Miesto so silnou historiou, malé, komorné, prístavné mestečko kde to kedysi žilo a svojím vlastným životom a sposobom žije aj dnes, nepoškvrnené a nezničené turistckým ruchom a davmi turistov. Má to krásnu atmosféru a som rád, že sme tu zostali až dve noci (i keď ako som spomínal, reálne sme po pár hodinách nemali čo robiť). Tých pocitov a detailov (naozaj detailov ktoré si inde nevšímaš alebo neuvedomuješ) mám veľa ale neviem ich preniesť do textu tak autenticky, ako som ich prežíval a ako si ich pamatám. Ak by som sa o to pokúsil, zrejme by tento článok, už aj tak dosť dlhý, bol 3x tak dlhý a podrobný a... nudný.

A mimochodom, cappuccino nevedia spraviť ani v Cartagene a dokonca ani v hoteli. V tom jedinom hoteli bolo dokonca ultra lacné, myslím že len 1,2€ ale bolo také.... mňam, že som ho tam nechal celé. A ešte jeden detail, ani slečna ktorá obsluhovala v tej hotelovej kaviarni nevedela anglicky :)

Na záver ešte jeden tip, oplatí sa vidieť železničnú stanicu :)

Ďalšia zastávka je Valencia.