Tento článok je pokračovaním nášho Španielskeho tripu v Apríli 2018. Ak si nečítal predchádzajúce časti, nájdeš ich tu: prvá časť, druhá časť, tretia časť. Ďalšia zastávka po Cartagene bola Valencia.


Príchod do Valencie a prvé dojmy

Do Valencie sme z Cartageny cestovali opať vlakom Renfe, z Cartageny mal odchod niekedy doobeda. Na železničnú stanicu sme sa vybrali ráno peši, bolo to asi 20minút z domu podľa google maps, reálne sme tam boli skor. Do odchodu vlaku sme mali približne ešte 2 hodiny čas.

Keďže pri príchode som to nestihol, teraz som mal šancu obhliadnuť si železničnú stanicu trošku detailnejšie. A bolo som celkom prekvapený, prvé čo ma napadlo: "WTF??? Opať som sa vrátil v čase?"

Zrejme som ešte nespomenul dosť doležitú vec a to, že v Špaielsku je v nedeľu zatvorená vatšina obchodov a služieb. Výnimkou sú zvyčajne reštaurácie, kaviarne a tapasérie ale nemusí to byť pravidlo. Ďalším doležitým postrehom je tzv. siesta ktorú španieli praktizujú každý deň. To znamená, že približne od 13:00 do približne 16-17:00 je všade zatvorené (reštaurácie, tapasérie, obchody...), aj v pracovné dni. V turisticky viac exponovaných miestach sa to asi dodržiava menej no napríklad v Cartagene aj v Alicante to bolo bežné.

Železničná stanica v Cartagene je len taká hala v tvare obdlžnika, na jednom konci je malá hala alebo kancelária kde sa dajú pri okienku kúpiť cestovné doklady. Toto miesto zrejme ako jediné prešlo nejakou rekonštrukciou a posobí celkom reprezentatívne a moderne. Vo vnútri boli asi dvaja ďalší ľudia, okrem pána za okienkom ktorý anglicky zrejme nevedel nič, no i napriek tomu bol veľmi milý a snažil. Tie pohľady na nás tých zvyšných ľudí v miestnosti boli na nezaplatenie :) Opať som mal také zvláštne, westernové alebo hororové pocity :)

Zvyšok stanice tvoria po jednej strane dve požičovne áut, na opačnej strane automaty s nápojmi, pár lavicami na sedenie a... that's all. Potom už len východ, dvere k nástupištiam. Moj veľmi chabý opis nedokáže vyjadriť atmosféru toho miesta no ako som spomenul, pripadal som si ako keby som sa vrátil v čase o niekoľko sto rokov dozadu.

Do odchodu vlaku sme mali ešte asi dve hodiny. Čakanie na tomto magickom mieste bolo lákavé no... zabitý čas a navyše... zabudli sme na mega doležitú vec - MAGNETKY! Tak batohy na ramená a poklusom znova do centra! A to doslova, do centra. Našťastie, magentky sme zohnali a stále sme mali asi hoďku čas tak sme zakotvili v hotelovej kaviarni pár sto metrov od stanice. To, že cappuccino spraviť nevedia som už písal a nebolo to inak ani tu, preto som TO ani nedopil, vlastne... okrem jedného chlípnutia som ju tam nechal celú.

Cesta do Valencie trvala okolo 4 hodín. Vracali sme sa v podstate rovnakou trasou ako sme prišli z Alicante a dokonce sme aj šli cez Alicante. Cesta mi ušla ani moc neviem ako lebo konečne mi fungoval 4G internet tak som využil tých pár hodín k práci. Napočudovanie sme ani nemeškali.

Budova stanice vo Valencií bola už o poznanie vačšia a bolo vidno že Valencia je už vačšie a dynamickejšie mesto. Ostatne, Valencia je do počtu obyvateľov tretím najvačším mestom Španielska :)

Valencia je hlavným mestom provincie Valencia a Valencijského společenstva. Mesto malo v roku 2008 810 000 obyvateľov.

Po príchode sme zamierili rovno do hotela. Ten bol vzdialený asi 10-15min jazdy metrom. Na metro sme si v automate v ktorom sa dá platiť aj platobnou kartou kúpili lístky / kartičky na 10 jázd. Pred vstupom do metra (podobne ako v iných vyspelých krajinách a mestách) je nutné lístok "oraziť" v turnikete inak... máš smolu a necestuješ. Pozor na to, že lístky ktoré máš na metro neplatia v autobuse! V autobuse si u šoféra musíš kúpiť lístok autobusový. Okrem u šoféra sa dajú lístky kúpiť aj v trafikách (čo nám povedal jeden ochotný pán šofér autobusu ktorý vedel anglicky asi 5 slov, čo bolo dosť na to, aby nám vysvetlil ako to funguje).

A z hotela, kde prekvapivo vedeli anglicky, sme zamierili do centra, nájsť niečo pod zub.

Vzhľadom na to veľkosť Valencie je obrovským benefitom (a možno prekvapením), že nie je preplnená turistami. Tento fakt veľmi posobí na atmosféru mesta a to, ako sa tam človek cíti. Nestretávaš na každom kroku davy turistov, ázijské skupiny s foťákmi okolo krku, netlačíš sa v uliciach, na námestiach, v metre či autobuse. Dokonca aj pláž vo Valencií takmer zívala prázdnotou! Na to aká bola obrovská bola takmer úplne prázdna (čo sa o pláži v Barcelone rozhodne povedať nedá).

To mesto má takého zvláštneho ducha, takú zvláštnu energiu a "vibes". V Barcelone je ten ruch veľkého mesta cítiť do posledného špiku kosti, kdežto vo Valencií, aj napriek veľkosti mesta sa tu cítiš veľmi pokojne, pohodlne, komfortne.

Valencia je unikátna aj tým, že kladie veľký doraz na prírodu, zeleň a parky. To potvrdzuje aj jeden z najvetších parkov v Europe, park Jardí del Túria. Park má viac než 9km, je vybudovaný v bývalom koryte rieky Turia, ktorá bola preložená do južnej časti mesta. Ponad park a toto bývalé koryto sú stále postavené funkčné mosty ktoré boli využívané aj v čase, kedy tade pretekala ešte Turia. Ten park je skvelý. Je obrovský, udržiavaný, sú v ňom jazierka, listnaté, ihličnaté stromy, kvetinové záhony, chodníky, cyklo trasy, lavičky, detské ihriská, altánky... Úplne neskutočné miesto, niečo, čo by v našich končinách nemalo šancu vzniknúť. A čo je doležité? Že park nie je preplnený turistami!!! Vlastne, okrem nás dvoch tam zrejme žiadny ďalší neboli :)

To však nie je jediný dokaz o tom, že Valencia je "zelené mesto". Po meste je množstvo menších parčíkov, množstvo zelene a stromov. Ešte keby tak viacej áut a autobusov jazdilo na zelenšiu energiu :)

Centrum

Centrum je relatívne malé a dá sa prejsť veľmi rýchlo. Zo železničnej stanice (Estació del Nord, budova je z roku 1917) do centra je to asi 100m peši.

V strede mesta sa nachádza katedrála Panny Marie z 13. storočia. Katedrála má tri brány, jeden z hlavných vstupov je z námestia Plaça de la Reina, druhý z Plaça de la Seu. Na okraji historického centra sa nachádza rozľahlá budova tržnice Mercat Central (Centrálna tržnica) z roku 1914. A to by som nebol ja, keby som na tie trhy nešiel :) Nebola to taká paráda ako v Barcelone alebo Londýne, no i tak, perfektné miesto plné mega čerstvých a voňavých surovín. Celkový dojem trochu kazili šmelinári s čínskym tovarom v stánkoch pred budovou tržnice.

Na rovnakej ulici je farný kostol Sant Joan del Mercat a južne od kostola sa nachádza jedno z najvetších námestí centra mesta Plaça de l'Ajuntament, kde sa nachádza historická budova radnice.



Ak sa ti podarí niekedy navštíviť Valenciu, mnohí odporúčajú ochutnať tradičný nápoj horchata. Je to tradičný nápoj ktorý vznikol práve vo Valencií. Na prvý pohľad vyzerá ako ochutené mlieko. Je to však studený nápoj z tzv. tigrích orechov, čo vlastne ani nie sú skutočné orechy, ale hľuzy šachoru jedlého. Nám to... nechutilo. Má to tak divnú sladkastú chuť a... Proste sme to ani nedopili. Je to vraj mega zdravé. Najlepšie referencie a odporúčania s dlhoročnou historiou a tradíciou kde podávajú horchatu je Horchateria de Santa Catalina. Pozor, nedá sa platiť kartou, len hotovosť.

Ďalšou typickou záležitosťou oblasti - predovšetkým Valencia + okolie je Palea. Palea nie je španielske národné jedlo, je to také typické regionálne jedlo Valencie a jej okolia. Palea ja ryžový pokrm podobný rizotu. Pripravuje sa na rozne sposoby, najčastejšie však s morskými plodmi. Najrozšírenejšie 3 druhy paley sú: paella valenciana (paela na valencijský sposob, zvyčajne obsahuje zeleninu, mäso, fazuľu a korenie), paella de marisco (paeola s morskými plodmi, neobsahuje fazule) a paella mixta (ľubovoľnou kombináciou mäsa, morských plodov, zeleniny a fazule. Ďalšími dôležitými prísadami sú šafran a olivový olej).

Veľmi som nad Paleou rozmýšľal, keď som videl ako to pripravujú rozne vonku v stánkoch či na trhoch, tiekli mi sliny, krásne to voňalo, no mal som obavy z tých darov mora. Moc také veci nemusím... Nakoniec som sa rozhodol že ju skúsim. No bohužiaľ, nedal som si ju niekde vonku na trhoch ale v reštaurácií v obchoďáku kúsok od Mesta umenia a vedy. Nebolo to zlé, bola to Palea valenciana, no také trošku mi to prišlo že je to... také obyčajné rizoto. Predpokladám ale že to bolo tým, kde som si ju dal. Myslím, že keby to bolo niekde na trhoch alebo niekde "z ulice" bolo by to 1000x lepšie.

Mesto umenia a vedy

Dvoma slovami: veľká pecka! Povedal by som, že vedľa parku Jardí del Túria druhá najvačšia pýcha mesta. Je to reprezentatívne múzeum ktorého súčasťou je Palác hudby, vedecké múzeum a morský park (oceánografické muzeum). Viac o tomto unikáte nájdeš na wiki.

Tu asi nejdem plytvať slovami, fotky hovoria samé za seba. Vo vnútri sme neboli, tlačil nás čas a únava, no zážitok bol to vidieť aj z vonka.





Pláž

Pláž vo Valencií je približne taká veľká ako tá v Alicante či Barcelone. Čistá, udržiavaná, a ... na rozdiel od Barcelony takmer prázdna! Proste, nebolo to takmer živej duše. Promenáda ktorá vedie pozdlž pláže taktiež, takmer nikoho. Žiadne beach bary (s výnimkou asi 2 či 3 reštaurácií), žiadne lehátka, slnečníky, žiadna hlava na hlave. Vobec som to nečakal a bol som z toho celkom prekvapený. Ostatne, taká atmosféra aká panovala v celom meste - veľmi pokojná, ne-turistická, taká panovala aj na pláži a v jej okolí. "Valenciančanom" je čo závidieť...

Záver

Vo Valencií sme boli približne deň a pol. Spočiatku to bolo také veľmi vlažné a opatrné a chvíľu trvalo kým sme si na atmosféru a ducha mesta zvykli. Bolo to proste iné než iné mestá. Po adaptácií a oťukaní sa z toho, že nestretávame masy turistov a že na mnohých miestach sme zrejme jediní turisti, to bolo super!

Z Valencie som mal v čase kedy sme tam boli veľmi zvláštne pocity, pár dní po návrate mi prišlo že zo všetkých 4 miest ktoré sme navštívili v rámci tripu bola Valencia najslabšia, bavila ma najmenej a užil som si ju najmenej. No s odstupom času keď na to spomínam a tiež počas písania tohoto blogpostu... WOW! Veď Valencia je skvelá (ale na moju ♥♥♥ záležitosť Barcelonu samozrejme nemá)! Dokázal by som si vo Valencií predstaviť žiť. Mesto ani nie moc veľké ani malé, pláž, more, mierne zimy, teple letá, veľa zelene, parkov, športovísk, žiadny turisti... "Valenciančanom" je čo závidieť...